Napísali ste nám ...

Zvoní telefón. Ozve sa naliehavý hlas.

"Kedy vyjde nové číslo Torty od mamy? Nebude tam nejaká správa o stretnutí žien, čo radi pečú ? Mám vnúčatká, už som si kúpila formičky aj rôzne nástroje na dobroty. Skúšam formovať marcipánové postavičky, lístočky. Som samouk, moc mi to nejde... Potrebujem sa stretnúť so ženami, čo krásne tvoria."
Rada ju informujem o chystanom májovom stretnutí amatérskych cukrárok vo Vysokých Tatrách a aj o tom, že informácie nájde v najnovšom čísle TOM /Torty od Mamy/ 1/2011.

Chcela by som zareagovať na návrh-Pomenujte v duši....ktorý ste písali.
Čo mi napadne ako prvé,pri slovíčku torta? Moju skvelú babku,ktorá ich upiekla neúrekom,jej láskavý pohľad,keď ju polievala čokoládou,jej dobrosrdečnosť,keď ju odovzdávala a jej skromnosť,keď ju chválili....Spomeniem si na zakázané ovocie-marcipánové ruže,ktoré boli strážené a chránené,aby sme ich neschrúmali skôr,než skrášlia tortu...
No slovíčko torta vo mne vyvolával pocit radosti,že sa niekto z nejakej udalosti teší a chce ju osláviť-veď torty sa pečú len pri radostných udalostiach,či nie? Ale to len do chvíle,kým som ich sama nezačala piecť. S pribúdajúcimi žiadateľmi o tortu, pribúdala v mojej duši aj zodpovednosť. Fantázia začala pracovať na "plné obrátky" a všetko do tej chvíle nemožné, sa menilo na výzvu.